Vďaka za preklad a predloženie článku, ktorý akosi absentoval niekoľko týždňov od svojho pôvodného vydania aj v našich médiách... (alebo som si ho nevšimol?)
Je to sice pekne ze sa Spitzer ospravedlnil, faktom ale ostava ze aj samotne vyradenie homosexuality zo zoznamu chorocb v USA v roku 1973 bolo kontroverzne. Kedze sa hlasovania nezucastnili vsetci clenovia Amercikej asociacie psychitrov (APA), za vynatie hmosexuality hlasovalo len asi 30% jej clenov. Navyse podla niektorych psychiatrov toto rozhodnutie nebolo prijate na zaklade vedeckych dat, ale pod medialnym tlakom http://ebooks.cambridge.org/ch... . Priznacne na tu dobu bolo, ze hmosexualny aktivisti vtrhli na sympozia psychiatrov, prerusioli ich prednasky, ujali sa mikrofonu a presviedcali pritomnych psychiatrov o tom ze su v poriadku. Niektori predstavitelia APA boli medialne napadany a niektory sa dokonca citili aj fyzicky ohrozeny. Takisto tvrdili, ze psychiatri su pre nich nepriatelia a ze bud ich donutia zmenit pristup k homosexualite alebo sa ich budu snazit diskreditovat. Nakoniec sa vyjadrili, ze "uz aj APA sa nas boji" .Aj aktivistka za prava homosexualov Barbara Getting sa tiez vyjadrila ze "It never was a medical decision—It was a political move." http://conservativecolloquium....
... čo všetko tí homosexuáli nedokážu, no jeden by ani neveril......., ba priam menia, či skôr ovplyvňujú odborné sympózia, politiku... a vlastne, čo len chcú..., nechceš byť aj ty homosexuálom? Vieš, bude patriť do významnej skupiny neohrozených, jedinečných, vyvolených...
No ale museli sa riadne snažiť tie "nejaké sily", ak v roku 1973 (39 rokmi!!! - uvedomte si, aké obdobie to bolo, a aké poznatky vtedy mali odborníci..., keď ešte počítače boli veľké ako nákladiak, a liečili sa niektoré choroby dnes už úplne scestnými metódami...), dokázali iba s 30% hlasujúcich, a mediálnym tlakom (opäť upozorňujem, že išlo o rok 1973) presvedčiť tých, ktorí mohli vyňať homosexualitu zo zoznamu, že nie, že oni to musia urobiť, že oni sú len pomýlení, ak je homosexualita na zozname..., že si to iba namýšľajú úbohí doktori a profesori..., a dovtedy ich presviedčali, až nakoniec odborníci povedali..., dobre..., už nás netýrajte, máte pravdu, je to tak... splníme vám vaše želanie...
No a kde sú alebo boli tí doktori zo sympózia doteraz? Neprežili ten nátlak? Nemali za 39 rokov možnosť povedať - skutočnú pravdu, ako to bolo? Alebo niečo znova dostať na zoznam?
A ešte k tomu, išlo o amerických odborníkov..., a čo taká homosexualita v ČSSR?
Ukážka z jednej seminárnej práce:
Válka tak byla velkou příležitostí pro lékaře, měli najednou mnoho příležitostí k léčbě homosexuality, a tak experimentovali. Lékaři často zkoušeli elektrickou šokovou léčbu či hormonální léčbu. Za vhodnou léčebnou metodu byla považována i lobotomie – tedy přerušení některých nervových spojů čelních mozkových laloků s ostatními částmi mozku. První poklus s lobotomií lékaři provedli roku 1941. Pacientem byl homosexuál s masochistickými sklony. Po lobotomii byl velice zmatený, ustrašený a nedokázal udržet moč. Tvrdil, že ho po operaci přešly homosexuální tužby, ale nedokázal se o sebe postarat. Nakonec se jeho zdravotní stav rapidně zhoršil a byl označen za dementního, při čemž byla jako příčina demence přiznaná právě lobotomie. Lobotomie se praktikovala ale i nadále, například v padesátých letech došlo v New Yorku ke stovkám lobotomií. Nakonec ale sami lékaři přiznali, že lobotomie nemění sexuální chování člověka.
K pokusům na homosexuálech docházelo i na českém území. Pokusy praktikovaly dva sexuologové, J. Srnec a Kurt Freund. Freund byl známý pražský sexuolog, narodil se v roce 1914, od roku 1968 žil v emigraci a zemřel v roce 1996. O Srncovi se mi nepodařilo zjistit nic dalšího. Freund se Srncem používali emetika (léky vyvolávající žaludeční nevolnost). Tyto léky pacientům podali a pustili jim film s nahými muži. Požádali pacienty, aby si tyto muže představovali jako své sexuální partnery. Po pár minutách se pacientům udělalo zle. Tato procedura se opakovala šestkrát. Potom mužům pouštěly filmy s nahými ženami, před filmem jim ovšem podali injekci testosteronu. Tato metoda se zdála lékařům účinná, deset z dvaceti pacientů se „vyléčilo“. Nakonec si ale Freund uvědomil, že jeho léčba nemá výsledky a stal se odpůrcem léčení homosexuality. Freund se nakonec zasloužil o dekriminalizaci homosexuality v Československu.
-------------- A úplne na záver: Historie právních postojů k homosexualitě - http://www.ecn.cz/PRIVATE/logo... (Ivo Procházka, Sexuologický ústav 1.LF UK, Praha; Helmut Graupner, Rakouská sexuologická společnost, Vídeň)
Takže pán psychiater si dovoliť urobiť telefonické rozhovory z 200 ľudmi ktorí sa liečili na homosexualitu a výsledok nebol aký mal byť? Samozrejme prieskum bol odmietnutý, VOBEC nie kvôli výsledku ale kvôli metodike. A predpokladám že následne sa nerobil iný so správnou metodikou. Ved ako by to bolo keby bol výsledok ten istý... Namiesto toho tu bol len kajúci list od autora štúdie... všetci sa tešíme že pravda a homo láska nakoniec zvíťazila ....