Americký novinár o démonovi nesúhlasu

Autor: Braňo Ondrášik | 5.9.2006 o 3:39 | Karma článku: 4,35 | Prečítané:  2075x

Jedna z názorovo liberálnych amerických televízí MSNBC nedávno odvysielala vo svojom večernom spravodajstve komentár známeho žurnalistu Keitha Olbermanna. A hoci ide o trvdú a miestami až prehnanú a patetickú kritiku ministra obrany Donalda Rumsfelda, niektoré jeho názory stoja za povšimnutie (hoci analógia z druhou svetovou vojnou, na oboch stranách barikády, je trochu nevhodná). Zverejnenie tohto komentára nie je vyjadrením môjho súhlasu s jeho obsahom, len sa mi zdá zaujímavý (okrem toho, že je veľmi veľmi kontroverzný). Na druhej strane Olbermannove slová dokazujú, že sloboda v Amerike je stále živá a je peknou ukážkou novinárskeho štýlu (najmä v originále). Veď si jeho názor teraz prečítajte alebo pozrite na video-linku.

Keith Olbermann nikdy nemlčí.Keith Olbermann nikdy nemlčí.MSNBC

Poznámka: Keith Olbermann je známy americký kritik prezidenta Busha a konzervatívnych médií, často preháňa. Niekedy jeho večerný program na MSNBC pripomína kabaretnú šou, napríklad keď si proti Billovi O´Reillymu z konkurenčnej Fox News zaspieval. Predtým bol športovým moderátorm na ESPN. Jeho relácia Countdown má síce relatívne nízke čísla, no je najsledovanejšou v prime-time MSNBC.

Olbermannov televízny komentár o americkom ministrovi obrany Donaldovi Rumsfeldovi:

Muž, ktorý vidí absolútne. Všade, kde iní vidia jemné rozdiely a odtiene vo význame. Buď je prorok alebo šarlatán. Donald H. Rumsfeld nie je prorok.
Prejav pána Rusmfelda združeniu Americkej légie, ktorý stojí za povšimnutie, si žiada hlbokú analýzu a rozvážne zamyslenie každého Američana. Pretože nielenže spochybnil morálku a inteligenciu, ale aj lojálnosť väčšiny Američanov, ktorí sú v opozícii voči pominuteľným užívateľom najvyšších úradov našej krajiny. Ešte horšie, vychvaľuje tých istých pominuteľných okupantov - našich zamestnancov - ako vševedov. Totálnej vševedomosti, ktorej nielenže chýba zdravý rozum, ale aj kroky tejto administratívy doma a v zahraničí nenaznačujú, že by si takéto pomenovanie zaslúžila.
Nezhoda a nesúhlas s vládou je krv života ľudskej slobody a nielen preto, že je to prvá zábrana proti vytvoreniu tyranie, proti ktorej si pán Rumsfeld myslí, že jeho vojaci bojujú aj dnes večer v Iraku. Je kľúčová, lebo máva pravdu a moc, voči ktorej hovorí, ju nemá.
Je malou iróniou, že ten, ktorý pánovi Rumsfeldovi prejav písal bol taký obratný, že spomenul politiku uzmierovania nepriateľa z čias nacizmu. V tej dobe to bola iná vláda, ktorá čelila skutočne rastúcemu zlu, mocnému a nemilosrdnému. Táto vláda, rovnako ako tá pána Rumsfelda, mala monopol na všetky fakty. Tá tiež mala „tajné informácie". Iba ona mala skutočný obraz o hrozbe. Taktiež zmietla zo stola kritiku a urážala kritikov slovami ako pán Rumsfeld, spochybňovala ich intelekt a morálku. Táto vláda bola anglickou vládou v 30. rokoch.
Vedela, že Hitler nepredstavoval Európe žiadnu skutočnú hrozbu, ani Anglicku.
Vedela, že Nemecko sa nevyzbrojuje v rozpore so všetkými dohodami a zmluvami.
Vedela, že dostala dôkazy, ktoré boli v rozpore s jej politikou, s vlastnými závermi - ich vlastnou vševedúcnosťou - ktoré museli zamietnuť.
Najdôležitejšie zo všetkého je však fakt: „vedela", že jej najtvrdší kritici musia byť prehliadaní a izolovaní. Vlastne, zobrazila väčšinu ako po krvi žízniacich vojnových štváčov, ak nie úplne senilných, tak prinajmenšom morálne a intelektuálne zmätených.
Bohužiaľ, dnes večer nevidíme žiadnych Winstonov Chrchillov. Máme iba Donaldov Rumsfeldov, démonizujúcich nesúhlas, tak ako Neville Chamberlain démonizoval Winstona Churchilla.
História - a 163 miliónov libier bômb Luftwaffe nad Anglickom - nás naučili, že všetko čo pán Chamberlain mal bola jeho istota a jeho vlastné zmätenie. Zmätenie, ktoré naznačovalo, že úrad nielen robí mužom, ale že úrad môže vyrobiť aj fakty.
Pán Rumsfeld vlastne urobil trefnú historickú analógiu.
Jeho vláda absolútna a exkluzívna - vo svojej vedomosti, nie je modernou verziou tej, ktorá stála proti nacistom. Je modernou verziou vlády Nevilla Chamberlaina. Čím je pán Rumsfeld zmätený je jednoducho toto: demokraciou. Zatiaľ. Hoci niekedy len tak-tak. A preto sa počítajú všetky hlasy, nie iba ten jeho.
Ak by onna jeho prezident možno niekedy dokázali niektoré minulé tvrdenia svojej vše vedomosti - o Usámovo bin Ládinových plánoch spred piatich rokov, o zbraniach Saddáma Husajna pred štyrmi rokmi, o dopade hurikánu Katrina spred roka - všetci by sme to možno trpko prehltli a akceptovali ich „vševedomosť", ako znesiteľný a dokonca správny recept a samozrejme plus ich ego.
No táto vláda dodnes toho dokázala málo okrem svojej vlastnej arogancie a prílišného sebavedomia.
Pán Rumsfeld je tiež osobne zmätený. Morálne a intelektuálne nad svojimi vlastnými názormi. Od Iraku ku Katrine, k celej hmle strachu, ktorá sa v tejto krajine rozprestrela, pán Bush, pán Cheney a ich starí priatelia, chtiac alebo nechtiac, profitovali a získavali, osobne aj politicky. A aj napriek tomu má odvahu sa postaviť na verejnosti a spochybňovať morálku a intelekt tých, ktorí sa iba odvážime žiadať účet za cisárove nové šaty?
V akej krajine pán Rumsfeld vyrástol? O koho hrdinstve ako dieťa čítal? Na koho strane slobody chcel raz bojovať? S akou krajinou si poplietol Spojené štáty americké?
Zmätenie, na ktoré musíme teraz ako občania zareagovať, je totálne a ohavné. Ale jeho variáciám už naši predkovia čelili, keď muži ako Nixon a McCarthy a Curtis LeMay zatemnili našu oblohu a zakryli našu zástavu. S nádejou a srdcom naši predkovia vždy našli cestu von ku svetlu, a môžeme ju nájsť aj my.
Zmätok je o tom, či minister obrany a jeho administratíva dosahujú to, čo vlastne podľa nich chcú aj teroristi: zničiť naše slobody, tie isté, ktoré so zbraňou v ruke bránili veteráni, pred ktorými pán Rumsfeld v Salt Lake City rečnil. A o hlavnom argumente pána Rumsfelda tiež, že táto krajina čelí „novému typu fašizmu". Správne nám pripomenul, že vláda, ktorá vie všetko, môže tiež urobiť všetko zle. Takže mal pravdu, keď to povedal, ale takto to asi nemyslel. Táto krajina skutočne čelí novej forme fašizmu.
A hoci sa s vami trúfalo lúčim slovami v chabom prejave úcty, skutočne si nenárokujem slová výnimočného novinára Edwarda R. Murrowa. No ani za tisíc rokov písania by som neprišiel k vhodnejšej príležitosti ako on vyslovil slová svojej generácii, v čase, keď si iní politici mysleli (a iba oni sami) vedia všetko a označili tých čo nesúhlasia ako „zmútených a amorálnych".
Odpusťte mi, že prečítam Murrowa: :Nemôžeme si zameniť nesúhlas s nelojálnosťou," povedal v roku 1954. „Musíme mať vždy na pamäti, že obvinenie nie je dôkaz a odsúdenie závisí od dôkazov a právneho procesu. Nebudeme kráčať v strachu z nás. Nevženú nás zo strachu do doby chaosu. Ak sa pozrieme hlboko do našej histórie a našej doktríny, spomenieme si, že nepochádzame z bojazlivých mužov, nie z mužov, ktorí sa báli písať, hovoriť a obraňovať veci, ktoré boli v tom čase nepopulárne."
Takže, dobrú noc a veľa šťastia.

Keith Olbermann
MSNBC Countdown with Keith Olbermann, 30. August 2006, 8pm ET

POZRITE SI VIDEO:


Video komentáru Keitha Olbermanna

Video ako Olbermann spieva

Video z jeho programu, spor s kontervatívnym komentátorom Billom O´Reillym (aj spieva) / ak nebude fungovat, treba si link nakopirovat priamo do okna prehliadaca

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár Zuzany Kepplovej

Takto sa to robí, do psej matere! (komentár)

Ak ostatný skríning niekomu pomohol, boli to starostovia a primátori.

Režisér Vinterberg pre SME: Film Chľast ma po smrti dcéry zachránil

Vyrastal medzi hipisákmi, tí mu dovolili všetko.


Už ste čítali?