Čo majú spoločné klimatické zmeny, Hlinka a Ahmadinedžád

Autor: Braňo Ondrášik | 25.9.2007 o 1:19 | Karma článku: 6,09 | Prečítané:  1620x

Niekedy už skutočne tomuto svetu nerozumiem. Globálne otepľovanie. Existuje alebo neexistuje? Je opodstatnené bojovať proti emisiám skleníkových, výfukových a neviem akých plynov? Je zákon o Andrejovi Hlinkovi, to čo Slovensko potrebuje? Má Ahmadinedžád nárok na voľné fórum na Kolumbijskej univerzite, kde vychvaľuje iránsku demokraciu? Hovorí sa, že neexistujú hlúpe otázky, ale aj to, že výnimka potvrdzuje pravidlo. Všetky tieto témy majú spoločnú svoju absurditu.

Áno vedci sa sporia či globálne otepľovanie spôsobuje človek alebo nie. Niektorí tvrdia, že ide o normálne striedanie teplých a chladnejších období, nič sa nedeje. Ja si myslím, že dostatok vedeckých štúdií ukázal, že emisie CO2 spôsobujú klimatické zmeny, a že znečistenie prichádza činnosťou človeka. No, prinajmenšom v minulosti sa obdobné zvyšovanie teplôt v takom rýchlom období (sto rokov) nezaznamenalo. (UPDATE: Ok, uznavam za celu historiu sa teploty nezaznamenavali, ale existuju ine metody ako sa da tato vec zistit ). Ale dávam skeptikom ako Luboš Motl bojujúcim s alarmistami „benefit of the doubt", teda že absolútne nikto nedokázal existenciu javu nazvaného globálne otepľovanie zapríčinené činnosťou človeka. Niečo však nechápem a pripadá mi absolútne absurdné, že sa o tom vôbec diskutuje. Zastaviť znečisťovanie by malo byť predsa prioritou všetkých, bez ohľadu nato, či to vplýva na klímatické zmeny alebo nie. Spaľovanie fosílnych palív predsa dokázateľne znečisťuje prírodu, planétu, ovzdušie... Ak existuje možnosť náhrady, prečo na nej nepracovať. Celá debata o skleníkových plynoch je potom nakoniec aj tak absurdná.

O Hlinkovom zákone 

Rovnako absurdný je aj Lex Hlinka. Slovenská spoločnosť nemá v posledných týždňoch žiaden iný problém, iba vzkriesenie Andreja Hlinku ako otca národa. V KDH sa pri podpore podobnej iniciatívy zrejme prebralo extrémne krídlo, u nich ma to mrzí dvojnásobne, keďže ich považujem za serióznu stranu. U SNS ma to neprekvapuje vôbec, stačí sa pozrieť na ich predsedu, ktorý ani na 20-minútové televízne vystúpenie na poludnie nevie dojsť triezvo vyzerajúci.
Nespochybňujem, že Andrej Hlinka bol významná postava slovenských dejín, treba sa o ňom učiť na školách, jeho pozitívne zásluhy pochváliť. Vytlačili sme ho na tisícku (ktorú len tak hocikto nedochytá), môžeme mu postaviť sochu, povedzme aj v každom druhom krajskom meste. Ale prepáčte, otec národa? Tak to asi teraz prestanú platiť aj poučky profesora Ďuricu, že slovenský národ tu už bol s Veľkou Moravou (toho v SNS majú iste dostatočne preštudovaného)? V každom prípade je iste náš národ starší ako pár desaťročí dvadsiateho storočia. Ľudovít Štúr nemá svoj zákon a ani sa mu od našich zákonodarcov nedostáva toľko pozornosti, dúfajme, že jeho luteránska konfesia v tomto nezohráva úlohu. No možno na konci tejto vlády SNS a HZDS prídu s Lex Slota alebo Lex Mečiar...Výborne o Hlinkovi píše na svojom blogu Eduard Chmelár. Najhoršie ale na celom je, že hociktorý hlas kritizujúci tento krok slovenského parlamentu sa pomaly rovná bohorúhačstvu a protislovenskosti. Škoda, že metrom slovenskosti je akurát Slota. Ani premiér Robert Fico, ktorý si bije do pŕs aký je ľavičiar, nezakročí. Svedomie slovenskej údajne ľavice sa teda asi končí pri ľudáckom Slotovom plote. Celá debata je taká absurdná, je paradoxné, že o tom vôbec teraz píšem. Aha a nezabudnúť, takto je to správne kresťanské (hoci sám som kresťan, nepovažujem zákon o Hlinkovi za základ mojej viery). Andrej Hlinka ako muž boží sa pri tomto musí v hrobe obracať.

O kampani proti potratom 

Keď už sme pri kresťanstve, hladinu rozvírila kampaň proti umelému prerušeniu tehotenstva. Kvitujem a chválim postoj Katolíckej cirkvi, ktorá ju tiež kritizovala. Organizátori sa znižujú na úroveň, ktorú tvrdia, že kritizujú. Rád by som sa ich spýtal čo povedia ženám, ktoré nechcene potratili a pozreli sa na ten obrázok ako by to bolo ich vlastné dieťa. Alebo či si myslia, že teraz kvôli tomu 21-ročná inak nezamestnaná blondína návštevníčka diskotéky Rozdajme si to! radšej na potrat nepôjde. Na miesto toho, aby všetci normálne rozmýšľajúci ľudia s kompetenciami urobili spolu so štátom, cirkvou a všetkými, ktorí do toho môžu niečo povedať, vzdelávaciu a vysvetľujúcu kampaň, že potrat nie je forma antikoncepcie. Na tom sa asi zhodneme všetci. Ach, aké absurdné.

O mužoch a ženách 

A keď už sme pri ženách. Nechápem názory, ktoré stále prideľujú ženám podradnejšiu úlohu. A to je faktom, že žena na Slovensku musí na sebe pracovať dvakrát toľko ako muž. Že slovenské matky by mali byť asi tie najobdivovanejšie na svete, pretože idú z jednej roboty do druhej... Ale stále v našej spoločnosti nemajú také postavenie ako si zaslúžia. Aj cirkev ich vo svojich radoch stále podceňuje. Pritom mnohí osvietení panovníci boli ženy, hoci k svojmu úradu sa dostali skôr hrou osudu - napr. Mária Terézia. Pre ostatných to však bolo šťastie. Tak pripíjam na ženy. Rektor Harvardu Larry Summers odstúpil aj po takýchto kontroverzných vyhláseniach: "Vrodené rozdiely medzi mužmi a ženami môžu byť príčinou, prečo ženy zaostávajú vo vede a v matematickom myslení". Kam to smerujú údajne najlepšie americké školy Ivy League. Ozaj Sky News včera priniesla správu, že vedci rozlúštili, či sú múdrejší muži alebo ženy. Inteligentnejší sú muži. Ale aj hlúpejší. Proste medzi mužmi je viac vynikajúcich mysliteľov, ale aj do neba volajúcich hlupákov, zatiaľ čo ženy sú skôr priemerne múdrejšie, ale nie sú hlúpe. Inými slovami, tak je to asi nakoniec tak narovnako medzi mužmi a ženami. Celé je to absurdné, že v slovenskom parlamente je iba hŕstka žien (a to ešte vrátane tej, ktorej vyššie uvedený pán nevedel dlho prísť na meno a preto si pomáhal rôznymi pejoratívnymi prívlastkami) a iba jedna ministerka (a to ešte k tomu tá ministerka).

O Kolumbijskej a Ahmadinedžádovi
A keď sa už potrebujem vykričať. Vyslovene ma rozčuľuje, že jedna z najprestížnejších univerzít stratila u mňa svoju prestíž. Najprv rektor Harvardu, potom na Yale pozvú hovorcu Talibanu. A teraz dajú na Kolumbijskej univerzite rozsiahly priestor predstaviteľovi jednému z najrepresívnejších režimov na svete, iránskemu prezidentovi Ahmadinedžádovi. Argumentácia školy bola zvláštna, vraj by pozvali aj Hitlera. Lenže práveže keby Hitler nedostal platformu, možno by sa zabránilo najväčšiemu krviprelievaniu v dejinách. Môžeme si myslieť o americkej politike čo chceme, kritizovať ju, hovoriť, že Bush nie je zrovna bystrý, ale dať platformu Ahmadinedžádovi, to je silná káva. Šéf školy Lee Bollinger ho síce označil ako „krutého diktátora" a otázky boli na telo, ale čo z toho keď otázka trvala desať sekúnd a Ahmadinedžád dvadsať minút odpovedal drísty a to ešte za potlesku študentov. Napríklad ženy v Iráne sú také slobodné ako nikde na svete. Áno, asi tešia z ukameňovania. A tresty smrti pre homosexuálov? To je podľa Ahmadinedžáda výmysel. „My nemáme žiadnych homosexuálov, to ste kde počuli," odpovedal. Lebo gayovia a lesby sú iba na západe. Aha a holokaust možno popierať, lebo ide iba vedecký názor. Veď všetko môžeme podľa neho skúmať donekonečna. Podľa tejto zvrátenej logiky sa možno raz ukáže, že blud je aj gravitačný zákon. Z tých Ahmadinedžádových zvratkov mi bolo na zvracanie. Čierny bod pre Kolumbijskú, Pulitzer (spolu s Hlinkom) sa musí v hrobe obracať. Tým však nespochybňujem právo Kolmumbijskej univerzity pozvať koho chcú, aj Ahmadinedžádove tam ísť. Bol to správny krok? Myslím, že nie a neviem či to niečomu pomohlo.

O etickom kódexe SME 

To všetko mi napadlo dnes cestou do potravín a musel som zo seba dostať to, ako je vôbec absurdné nevedieť rozlíšiť čiernu od bielej. Nabudúce sa v tomto vzkriesenom blogu budem venovať Syndikátu novinárov, ktorý ako ste si všimli, obdivujem. Ešte ale počkám na niekoľko úžasných neaktívnych aktivít tamojšieho vedenia. A keď už sme pri novinároch. Na záver si neodpustím uštipačnú poznámku do radov vlastného denníka, denníka SME. Prečo preboha musí môj šéf podľa nového etického kódexu byť informovaný o petíciách, ktoré ako občan novinár podpíše. Hoci sa tým hlási k nejakému názoru. Ale veď to predsa novinári robia aj pri voľbách, aj tam prejavia svoj názor a nemusia sa nikomu spovedať, ktorá je tá strana srdca. Tak teda oficiálne informujem, že som svojho času podpísal petíciu, aby sa reportér a veterán americkej televíznej žurnalistiky Aaron Brown vrátil do éteru. Hoci aj vyššie uvedené je absurdné, stále úprimne považujem SME za jeden z mála ostrovov slobody v mediálnej realite.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Čo spája Kmotríka, Výboha či Trnku? Slabosť pre jeden biznis

Skupina najbohatších Slovákov má vyššie ambície ako kaviareň či reštauráciu.

Dobré ráno

Dobré ráno: Covid sa medzi ľudmi bez domova šíri šialenou rýchlosťou

Prvá vlna ich minula, druhá udrela horšie.


Už ste čítali?