Web:"Tutkovej text chvályhodný". No takýto je skutočný príbeh Matta

Autor: Braňo Ondrášik | 10.10.2013 o 8:30 | (upravené 9.11.2014 o 16:51) Karma článku: 13,97 | Prečítané:  9547x

V tomto blogposte vám vyrozprávam príbeh, ktorý sa na Postoy.sk nedočítate, lebo asi nechce aby ho ich čitatelia počuli. Tento príbeh by mali počuť všetci rodičia, aby našli lásku k svojim deťom, keď sa im priznajú, že sú gay alebo lesba. Šéfredaktor portálu Postoy.sk Lukáš Obšitník sa vyjadril k mojej kritike článku kontroverznej Ray-Tutkovej (o  manipulovaní faktov s cieľom ideologizovať pohnuté udalosti z roku 1998 pri zavraždení mladého študenta Matthewa Sheparda v prospech anti-gay agendy krajného krídla konzervativizmu) a text v jeho súčasnom znení obhajoval ako chvályhodný. Celú moju kritiku som začal hlavne preto, lebo ma rozosmutnieva zneužívanie smrti mladého Matta, ktorú si dodnes pamätám a aj šok a nevieru, ktorú som vtedy pocítil. Je zaujímavé, že Ray-Tutková a Postoy tento text publikovali v čase 15. výročia tragédie - brutálnej vraždy umučením, pri ktorej zavesený Matt trpel 18 hodín. Zabudli asi vo svojich srdciach na súcit...  Jediné nekrvavé miesta na Mattovej tvári boli iba tie bez sĺz, tu je jeho príbeh.

 

Nebudem sa teraz vyjadrovať priamo k stanovisku Postoy.sk (je na konci blogpostu), nech nemám náskok, ale rád by som slovenskú verejnosť teraz ja zoznámil s prípadom Matthewa Sheparda, ako to videli vyšetrovatelia a členovia štábu z New Yorku, ktorí natočili rozhovory so 400 obyvateľmi mesta Laramie, a ktorí kontroverznú knihu (ktorá ťaží zo senzáciechtivej publicity v čase 15. výročia Mattovej smrti) odsúdili a jej tvrdenia popreli.

Po zavraždení Matthewa Sheparda, ôsmi členovia newyorského Tectonic Theatre Project cestovali do Laramie a následné dva roky nahrali asi 400 rozhovorov. Vznikla z toho divadelná hra, ktorá bola zložená zo slov občanov mesta. Tvrocovia filmu HBO urobili o prípade a podľa týchto výpovedí film Projekt Laramie, ktorý si môžete pozrieť v HD kvalite na YouTube.

Film HBO v HD kvalite o Matthew Shepardovi: The Laramie Project (Projekt Laramie)

Matthewov príbeh

Iba 21-ročný študent University of Wyoming, Matthew Shepard zomrel 12. októbra 1998, 53 minút po polnoci po piatich dňoch v kóme, keďže utrpel masívne poranenia a traumu hlavy pri lúpežnom zločine a zločine z nenávisti.

Matthewova drobná fyzická schránka, tolerantná osobnosť bez predsudkov spôsobila bolesť a žiaľ občanom mesta Laramie a mnoho ľudí po celom svete držalo smútok. V mnohých mestách ľudia zapaľovali sviečky.

Protestoval  však napríklad neslávny fundamentalistický pastor Fred Phelps z Topeky v Kansase a pokúsil sa prekaziť pohreb Matthewa Sheparda. Jeho prívrženci držali svoje povestné transparenty: „Boh nenávidí buzerantov" alebo „Buzerant Matt zhorí v pekle". Nakoniec sa však podarilo zabezpečiť poriadok. Proti Phelpsovi sa naopak schádzali pokojné a tiché protesty. „Nemohla som sa viac nečinne prizerať ako iní vystupujú s posolstvami, ktoré boli iba pomstychtivé a plné nenávisti," povedala 21-ročná Mattheowa kamarátlka Romaine Pettersonová, ktorá zorganizovala protidemonštráciu. Matthewova matka vyzvala všetkých rodičov aby objali svoje deti a tešili sa z každého dňa s nimi. „Na svet prišiel predčasne a aj z neho odišiel predčasne a sme vďačný za každú chvíľu s ním," povedala jeho matka. Podľa jeho rodičov by si Matthew neželal, aby „tieto strašné činy iba niekoľkých narušených jedincov zničili reputáciu Laramie a univerzity".

Observatory-MatthewShepardVigil1H.jpg

Zdroj: The Laramie Project

Počas vynesenia rozsudku jedného z vrahov - 5. apríla, 1999 - sa vrah Russell Henderson rodičom Matthewa ospravedlnil. „Dúfam, že nikdy nezažijete deň a noc teroru, poníženia, beznádeje akú zažil môj syn," odpovedala mu matka Judy Shepardová cez slzy. „Bol to môj syn, môj prvý syn, no najviac to bol môj priateľ, môj dôverník, moja každodenná pripomienka aký krásny je život". Jeho otec Dennis dodal: „Matthew bol slepý voči rozdielnostiam ľudí, bol priateľom ľudí mnohých národností, náboženstiev a životných štýlov. Kto bude teraz ich priateľom?"

Osudná noc

Drobný Matt stretol Aarona McKinneyho (22) a Russella Hendersona (22) v miestnom bare v Laramie na univerzitnom campuse. Henderson vypovedal, že on a McKinney už pili, predtým než prišli do baru a narazili na Matta. Barman Matthew Galloway neskôr v McKinneyho procese vypovedal, že nalieval McKinneymu aj Henedersonovi a podľa neho nevyzerali opito (to spochybňovalo tvrdenie obhajoby, že tvrdý alkohol a drogy spôsobil útok na Matthewa). Galloway vyhlásil, že sleduje opilosť hostí a podľa neho McKinney pil málo. „Tí dvaja Mattheowi naznačovali, že sú gayovia. Matthey, uveriac im, s nimi chcel prediskutovať otázky politiky a boja za práva gay komunity, s nimi odišiel k ich autu. V aute, podľa Hendersona: „McKinney vytiahol pištoľ a žiadal Matta aby mu dal peňaženku." A dodal: „Hádaj čo, nie sme gayovia, a teraz ťa olúpime". Keď to Matthew odmietol, McKinney ho pištoľou udrel. Henederson šoféroval, Matthewa odvliekli asi míľu za mesto Laramie, zatiaľ čo chlapec prosil o život - McKinney ho udrel a Henderson sa rehotal. „Povedal mi, aby som z kufra vybral lano," vypovedal Henderson. Podľa neho, McKinney údajne priviazal Mattovo zbité telo na drevený plot, ukradol mu peňaženku, značkové kožené topánky a pokračoval v bití, následne ho nechal umierať vyše 18 hodín, vykrvácať v teplotách takmer na bode mrazu „iba s pretrvávajúcim wyominským vetrom ako jeho spoločníkom", povedal prokurátor Calvin Rerucha počas McKinneyho procesu v novembri 1999.

Pomalá smrť

Cyklista Aaron Kreifels objavil Mattove telo 7. októbra 1998 a rýchlo šiel do neďalekého domu profesora University of Wyoming Charlesa W. Dolana aby zavolal políciu. „Znel mi, ako keby mal pľúca plné krvi. Ťažko dýchal," vypovedal Kreifels 26. októbra 1999 v McKinneyho procese. Dolan a Kreifels potom išli za Matthewom a čakali na pomoc. V Mattovom pravom  uchu bola kaluž krvi.

Privolaná policajtka Reggie Fluty vo svojej správe uviedla, že keď uvidela Matthewovo telo, jeho ruku boli zviazané za chrbtom ku plotu tak pevne, že jej robilo problém lano odrezať. Fluty sa pokúsila prerezať lano na Shepardových rukách, no keď ho prevrátila, prestal dýchať, tak ho prevrátila späť. „Jeho ruky boli zviazané naozaj pevne a chcela som ho oslobodiť". A hoci jeho tvár bola celá krvavá, čisté ostaly časti, po ktorých stekali slzy a krv zmyli. „Jediná biela pokožka na jeho tvári bola tam, kde stekali slzy". Hodinky a Mathhewov školský preukaz sa  našiel neďaleko miesta činu. Fluty počas procesu vypovedala, že sa snažila Mathhewa do príchodu sanitky upokojiť a povedala mu: „Dieťa, mrzí ma, čo sa ti stalo".

Matthewa Sheparda priviezli do Poudre Valley Hospital vo Fort Collins, kde doktori zistili ako vážne sú Mathhewove zranenia. Čo sa predtým zdalo ako popáleniny, boli stopy po bití tupým objektom. Mathewova lebka bola tak veľmi rozdrvená, že ťažko poškodila mozog. Vážne ohrozené tak boli jeho životné funkcie ako tlkot srdca, dýchanie a regulácia teploty. Lekári do jeho lebky zaviedli odsávačku, aby uvoľnili tlak na mozog, ktorý opuchol a použili ventilátor, aby umožnili Mathhewovi dýchať, tiež mu museli zaviesť tubu do krku. Asi o polnoci, Mattheowov krvný tlak začal prudko klesať. Jeho rodičia narýchlo prileteli zo Saudskej Arábie, kde jeho otec pracoval. Boli pri jeho lôžku až kým ich syn nezomrel.

 

vf1.jpg

Zdroj: Vanity Fair

Zločinci

McKinney a Henderson boli obvinení z vraždy, kde im hrozil najvyšší trest - trest smrti. Tiež ich obvinili z únosu a lúpežného prepadnutia.
Dve ženy, ktoré označili ako priateľky vrahov, Chasty Vera Pasley (20) a Krista Lean Price (18) boli obvinené ako komplicovia vraždy. Pasley sa priznala. Ženy totiž ukryli zakrvavené topánky v dome Pasleyovej  matky a spočiatku im dosvedčovali alibi. Matthewov kabát, topánky a kreditná karta sa našli v McKinneyho aute. Mattheowovu peňaženku neskôr objavili v McKinneyho dome. Našli tam aj zbraň,.
Henderson sa k činu priznal, výmenou za spoluprácu dostal doživotný trest bez možnosti jeho zmiernenia. McKinneymu naopak hrozil trest smrti, no Mattheovi roičia nakoniec požiadali, aby dostal iba doživotný trest bez možnost zmiernenia.

Mathhewovi priatelia

Aj Matthewovi priatelia spomínali na svojho kamaráta. „Matt nebol otvorene gay," povedal jeho dlhoročný priateľ Walter Boulden. „Nehovoril ľuďom v triede, že je gay. Bol to ten typ chalana, ktorý keď vstúpil do miestnosti, ľudia si jednoducho mysleli, že jegay len preto, že mal takú slabú telesnú schránku. Neskrýval však, že je gay, keď sa ho opýtali". Boulden vyhlásil, že Shepard nebol ten typ človeka, ktorý jednoducho prišiel do baru a niekoho zbalil.  „Áno, rád sa stretával s ostatnými gaymi, aby sa s nimi porozprával o ťažkostiach, zdieľal svoje skúsenosti".

Súdny lekár: Nemal HIV ... Hoci matka o tom počula

Po Mattheovej smrti v marci 1999 jeho matka zverejnila, že keď bol Matthew na dovolenke v Maroku počas strednej, znásilnil ho gang. „Potom už nikdy nebol ako predtým," dodala. Noviny Vanity Fair informovali, že Matthew bol HIV pozitívny, no podľa slov matky pre tieto noviny mal pravidelne sledované testy HIV od násilia v Maroku a nikdy neboli pozitívne, na druhej strane jej o HIV pozitivite mali povedať lekári. Úrad súdneho lekára v okrese Albany, ktorý vykonal pitvu poprel, že by bol Matthew HIV pozitívny.

Matthew však trpel epizódami klinickej depresie a užíval lieky proti depresii a úzkostiam. Označila ho ako niekedy príliš naivného a dôverčivého. Nebol podľa nej svätec, bol to ich syn. Boulden povedal, že rodičia o jeho orientácii vedeli. No nevedel či to akceptovali. Myslel si, že preto mali spory a museli tomu čeliť.

Keď panel Senátu amerického Kongresu schvaľoval  zločiny aj proti sexuálnym menšinám ako zločiny z nenávisti, Judy Shepardová vyhlásila: „Nikdy nebudem počuť Matthewov smiech, cítiť jeho krásne objatia, počúvať jeho príbehy". „Viem, že tento zákon nie je liečbou všetkého a nezastaví všetko to násilie. Ale bude to správa, že nezmyselné násilie sa nedá akceptovať, Môj syn Matthew bol obeťou brutálneho zločinu z nenávisti. Verím, že táto legislatíva je dôležitá, aby žiadna iná rodina netrpela tak ako tá moja," povedala.

Text je skrátený, spracovaný a preložený z Jeff Rays - Matthew Shepard.

 

tumblr_mbsd1hWMS31ql159go1_500.jpg

Zdroj: Coming Out Journal

Prepisovanie histórie?

Nová kniha je v kľúčových častiach založená výlučne na anonymných zdrojoch: každý správny novinár si uvedomuje ich senzitivitu. Už pred desiatimi rokmi pritom Jimenez vyšiel s týmito obvineniami v televízii ABC, takže v zásade nepriniesol nič nové. Overiteľný fakt je, že často citovaný vrah McKinney (urobil rozhovor pre ABC aj pre knihu), menil po rozsudku výpovede často (mimochodom trest smrti nedostal preto lebo si ho neželali Mattovi rodičia, lebo ich syn by to vraj nechcel), tiež je z policajných záznamov zrejmé, že útočníci boli pár týždňov od drog čistí a HIV? Pitva to v zázname nemá, HIV tiež nezískala policajtka, ktorá bola v úzkom kontakte z jeho krvou.
Prečo teda 15 rokov po prepisovať históriu? Lebo sa to dá: médiá a internet sú plné konšpirácií a klebiet, hranica medzi pravdou a lžou sa dnes ľahšie stiera. No zodpovedný novinár, aj keď napíše o týchto špekuláciách, mal by uviesť aj kontext, background - keď už nie vyjadrenie druhej strany. No určite nerobiť na základe bulvárnych klebiet svetonázorovú agitku. Ako povedal Umberto Eco: Problém nie je, že ľudia neveria ničomu, ale veria všetkému.

Málokto je svätý ...

Presne ako povedala Mattova matka, nikto netvrdí, že Matthew Shepard bol svätý. Možno mal HIV, a možno užíval drogy. To nevieme, asi nikdy vedieť nebudeme. V čom je teda problém?Po prvé - Matthew Shepard sa nemôže brániť, a svoju "nevinu" dokazovali v stalinizme, tu obviňujúca strana musí priniesť neprestrielné dôkazy. No najmä, nie je to až tak dôležité. Matt Shepard bol mladík, bol gay, mal strasti a radosti ako má  každý mladý človek vtedy aj dnes. Nebol to verejný činiteľ, nečaká sa od neho čistota bohorodičky.
Čo sa ale čaká je to, že médiá nebudú z osobných pokleskov, ešte k tomu jasne nepreukázaných, z človeka robiť najväčšieho zločinca a uzatvárať agitačné a rozsiahle závery. Obzvlášť ak zdrojom je aj jeden z vrahov: ešte raz - práve ten, ktorý žije vďaka milosti rodiny. Obzvlášť  ak je veľmi hmlisté ako to naozaj bolo. Navyše ako zaznelo v diskusii k tomuto textu - od Romana Dulgerova: "Text na Postoy.sk polemizuje o tom, akú mieru zavinenia má na zločine samotná obeť. Je nemysliteľné, aby sa delila miera zavinenia medzi obeť a zločincov, či už pre sexuálnu orientáciu alebo životný štýl obete. Účelovo pospájané veci v snahe priťažiť obeti vnímam ako hyenizmus".

Čo ale je fakt, je to, že zomrel mladík, ktorý mal celý život pred sebou. Mladík, ktorému záležalo na spoločnosti a aktivizme (podľa priateľov pozeral celé hodiny CNN a MSNBC). Mladík, ktorého minimálne vrahovia nenávideli preto, že je gay - čo dokázali aj pred súdom. Zomrel zbytočne mimoriadne krutou smrťou a umučením. Preto mi príde strašné ak niekto ako pani  Ray-Tutková vyhlási: "Ak by sa nestal obeťou vraždy a pokračoval vo svojom životnom štýle, asi by sa aj tak dneška nedožil." Je to mimoriadne kruté  a klamlivé, naozaj zlá žurnalistika.

Reakcia Postoy.sk

Po dlhom dni sa vo facebookovskej diskusii sa k mojej kritike nakoniec šéfredkator Postoy.sk Lukáš Obšitník vyjadril: "Neviem, ci ma vobec zmysel reagovat na tuto diskusiu, ale tak aspon kratko. Matthew Shepard bol brutalne zavrazdeny, je to hrozne a odsudeniahodne. To je uplne jasne - to sa pise aj v clanku, bez ohladu na to, ci tam chce niekto vidiet nieco ine. Ak niekto informuje o rizikovom sposobe zivota homosexualnych komunit a dolozi to studiami, tak je to chvalihodne, nenavist tam vidi iba niekto, kto ju nasilu chce vidiet. K jadru textu - knihu S. Jimeneza vysoko pozitivne recenzovali alebo o nej pisali viacere seriozne noviny, staci sa pozriet na recenzie spomenute na amazone, kde sa kniha predava http://www.amazon.com/.../dp/1586422146 - Kirkus Review, The American Conservative, The Jewish Daily Forward, dokonca web pre LGBT mladez Oasis Magazine, alebo napr. tu: http://www.nationalreview.com/..., http://www.foxnews.com/.../ Americania o nej slobodne diskutuju, zrejme iba na Slovensku mame byt ticho a mlcat o tom. Verim, ze to tak nie je."

 

 

Pán Obšitnik volá po diskusii, preto som ho otvorene a verejne vyzval, že s ním budem veľmi rád a verejne diskutovať o prípade Matthewa Sheparda, o kvalite nimi zverejneného textu, o širšom a aj v tomto prípade užšom probléme etiky žurnalistiky a médií. Na odpoveď ešte čakám, ale veľmi rád na určenom mieste a verejne s ním o tomto budem diskutovať, ale aj o etike/slobode médií a kvalitnej žurnalistike - tým sa totiž podľa mňa veľmi neblysli. Iba dialógom sa môžeme dostať k pravde a pochopeniu.

Tori Amos: Skladba Merman venovaná Matthewovi Shepardovi

AKTUALIZOVANÉ O REAKCIU POSTOY.SK, 14.10.2013: Šéfredaktor Postoy.sk Lukáš Obšitník nakoniec po dvoch dňoch na moju kritiku reagoval, nájdete ju v texte Z BLOGU: Reakcia na B. Ondrášika.

Chcel by som sa za túto reakciu poďakovať a aj za priznanie, že názor v článku Postoy.sk volil tvrdý tón, ale ešte viac zato (že na rozdiel od pôvodného textu) jeho reakcia ešte viac zdôraznila tragédiu z roku 1998. Ani teraz s jeho slovami nesúhlasím, na druhej strane som vďačný, že sa vyvolala diskusia. Pristavím sa iba pri poznámke, kde Lukáš Obšitník spomína, že v diskusiách som sa vyjadril "invektívne". Tu by som chcel zdôrazniť, že nikdy som neútočil na nikoho osobne a ad hominem, hoci moje slová boli ostré (napríklad ako hanba žurnalistiky v hodnotení pôvodného textu, a že Postoy by sa mal hanbiť a pod. - držal som sa faktov) - a nikdy, podľa môjho názoru, nie ostrejšie, než bol pôvodný a pôvodne spravodajský text a než by si podľa mojej mienky zaslúžil. Na mňa sa však zrútilo aj v debate tu na SME.sk, v osobných správach, ako aj na sociálnych sieťach množstvo veľmi ostrých prirovnaní zo strany priaznivcov pôvodného textu, ktoré často boli ad hominem (niekedy veľmi nevyberanými) útokmi. Tu chcem ale zdôrazniť, že tieto debaty poznám a aj ich ostrosť - obzvlášť pri tejto téme, keďže vzbudzujú vášne. Zároveň tieto reakcie nestotožňujem s ľudmi, ktorí novinársky na Postoy.sk prispievajú.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?