reklama

Americký psychiater sa ospravedlnil za liečbu gayov

V sobotu nás čaká Dúhový pochod, ktorý u nás zďaleka nie je karnevalom, ale pochodom za občianske práva. Podporuje ho aj Amnesty International či mnohé veľvyslanectvá. Neuvidíte na ňom holé zadky a ani vulgarizmy (možno tak zo strany Kotlebovcov). Posledná šovinizácia diskurzu o otázke práv LGBT ľudí najmä zo strany niektorých obyčajných poslancov ma núti preložiť pre verejnosť text z New York Times o psychiatrovi Robertovi Spitzerovi, ktorého štúdiu hnutie proti LGBT zneužíva a prekrúca. Psychiatra, ktorý sa za „gay cure" (teda terapiu za zmenu orientáciu) nedávno ospravedlnil.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)
Dr. Robert Spitzer
Dr. Robert Spitzer (zdroj: g3mag.co.uk)

Tento text bol napísaný Benedictom Careym a uverejnený 18. mája 2012 v americkom denníku The New York Times. Prekladám ho v plnom znení a šírim ho za účelom vzdelávania bez komerčného zisku. Medzitutlky som pridal pre prehľadnosť.

Gigant psychiatrie sa ospravedlňuje za podporu terapie pre gayov

PRINCETON, New Jersey - Bol to iba jednoduchý fakt, že na konci dlhej a revolučnej kariéry urobil niečo nesprávne - bolo jedno ako často predtým mal pravdu, ako veľmi bol mocný, alebo čo to bude znamenať pre jeho odkaz.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Otec modernej psychiatrie sa ospravedlnil gayom

Dr. Robert L. Spitzer, ktorého niektorí považujú za otca modernej psychiatrie, sa nedávno prebudil o štvrtej hodine ráno a vedel, že musí urobiť vec, ktorá mu príde najmenej prirodzená. Prekonal sa, zahľadel sa do tmy, jeho stôl sa zdal byť neskutočne ďaleko. Dr. Spitzer, ktorý má na budúci týždeň 80 rokov, trpí Parkinsonovou chorobou, má problém s chodením, má problém držať hlavu vzpriamene.

Svoj stav, ktorý ho limituje, niekedy označuje za patetický. Tým istým slovom, ktoré kedysi používal keď bojoval proti hlúpym myšlienkam, prázdnemu teoretizovaniu a odpadovým štúdiám. Teraz sedel pri svojom počítači pripravený odvolať štúdiu, ktorú kedysi sám urobil: chabo koncipovaný výskum z roku 2003, ktorý podporil tzv. reparatívnu terapiu na „vyliečenie homosexulity pre silno motivovaných ľudí".

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo povedať? Otázka manželstva párov rovnakého pohlavia otriasa opäť americkou politikou. Zákonodarný zbor štátu Kalifornia debatuje o zákone, ktorý by túto terapiu zakázal ako nebezpečnú. A novinár, ktorý terapiou prešiel ako teenager, navštívil lekárov dom, aby mu vysvetlil ako veľmi dezorientujúca skúsenosť to bola. Navyše sa neskôr dozvedel, že Svetová zdravotná organizácia vydala vo štvrtok správu, ktorá terapiu označila „ako veľké nebezpečenstvo pre zdravie a blaho, ba dokonca životy ľudí, ktorých sa týka."

Prsty Dr. Spitzera šklbli kľúčmi, ako keby prehĺtal slovami. A potom to už bolo: krátky list, ktorý bude zverejnený tento mesiac v tom istom vedeckom žurnále, kde štúdia kedysi vyšla. Končí sa vetou: „Myslím si, že komunite gayov dlžím ospravedlnenie".

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Myšlienka štúdia reparatívnej terapie bola úplný Spitzer, hovoria tí, ktorí ho poznajú. Stojí za tým jeho snaha ukázať iné možnosti ortodoxným názorom. Na konci 90. rokov poprední psychiatri terapiu odmietali a málokto z nich považoval homosexualitu za chorobu. No vždy to tak nebolo, až do 70. rokov, psychiatrický manuál klasifikoval homosexualitu ako chorobu „sociopatickú poruchu osobnosti". Veľa terapeutov ponúkalo liečbu, vrátane freudistických psychoanalytikov, ktorí vtedy odboru dominovali.

Vyňal homosexualitu zo zoznamu chorôb

Obhajcovia práv gayov sa bránili a v roku 1970, rok po historických stonewallských protestoch za zastavenie policajných razií v newyorskom bare, tím bojovníkov za práva gayov narušil stretnutie behavoriálnych terapeutov v New Yorku, kde sa o tejto problematike diskutovalo. Stretnutie sa rozpadlo, ale až potom, čo sa jeden mladý profesor z Columbia University s protestujúcimi stretol a vypočul si ich názor.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Vždy ma priťahovalo kontroverzné, a to čo hovorili dávalo zmysel," povedal Dr. Spitzer pred týždňom v rozhovore uňho doma. „Začal som premýšľať, ak je to mentálna porucha, prečo vlastne, aké sú jej znaky?". Preto porovnal homosexualitu s ostatnými stavmi, ktoré sa označujú ako poruchy: napríklad depresiami, závislosťou na alkohole a okamžite videl, že tie neskoršie spôsobovali úzkosti a poruchy, no homosexualita nie.

Preto videl možnosť konať, vtedy bol élevským členom Americkej asociácie psychiatrov a pomáhal pri reforme diagnostického manuálu: promptne zorganizoval sympózium o homosexualite. Začala sa séria náročných a trpkých debát, keď Dr. Spitzer stál proti vplyvným starším psychiatrom, ktorí nestúpili. Nakoniec však v roku 1973 dala psychiatrická asociácia za pravdu Spitzerovi, vyňala homosexualitu z diagnostického manuálu a nahradila ju „poruchami pri sexuálnej orientácii" - išlo o ľudí, gayov či heterosexuálov, ktorým orientácia spôsobuje stres. Homosexualita už nebola chorobou a v krátkej dobe sa Spitzerovi podarilo zlom v tejto otázke občianskych práv.

„Nepovedal by som, že Robert Spitzer sa stal známym menom v širšom hnutí za práva gayov, ale deklasifikácia homosexuality bola považovaná za víťazstvo," vyhlásil Ronald Bayer z Centra pre históriu a etiku verejného zdravotníctva na Columbia University. „Už viac nie sme chorí," hlásali titulky novín komunity.

Dr. Spitzer sa ujal úlohy aktualizovať diagnostický manuál. Spolu s kolegyňou, Dr. Janet Williamsovou, dnes svojou manželkou, začali pracovať. Ich práca sa ešte stále nedá úplne zhodnotiť, no ich výskum homosexuality viedol k zmenám vnímania toho, čo je duševná porucha, čo je normálne a čo nie. Nový 567-stranový manuál zverejnili v roku 1980 a bol to nepravdepodobný a nečakaný bestseller, v Amerike aj vo svete. Okamžite sa stala štandardom pre budúce psychiatrické manuály a jeho hlavný architekt, vtedy krátko pred päťdesiatkou, stál na vrchole svojho odboru.

Štúdium reparatívnej terapie

Udržiaval tú knihu, stál na jej čele, bol veľvyslancom myšlienky, strážiacim klerikom, v telefóne vrčal na vedcov, žurnalistov, politikov - tých ktorých názory považoval za nesprávne. Prevzal rolu, pre ktorú sa zrodil, dať poriadok do dovtedy chaotického kúta vedy - tvrdia jeho kolegovia. No moc mu bola aj väzením. Dr. Spitzer dokázal stále rozvíriť hladinu, ale sám sa stal establishmentom. Bol stále nepokojný a aj na konci 90. rokov chcel byť výzvou pre stereotypné vnímanie. A práve vtedy - v roku 1999 - sa na výročnom stretnutí psychiatrickej asociácie zrazil s ďalšou skupinou protestujúcich: tzv. ex-gaymi. Ako homosexuálni protestujúci v roku 1973, aj tých rozčuľovala psychiatria, ktorá popiera ich skúsenosti - a popiera akúkoľvek terapiu. Reparatívna terapia, niekedy nazývaná „terapia konverzie" alebo „terapia sexuálnej orientácie" má korene vo Freudovej myšlienke, že ľudia sa narodia ako bisexuáli a pohybujú sa okolo kontinua z jedného konca na druhý. Niektorí terapeuti sa tejto idey nikdy nevzdajú, jeden zo Spitzerových rivalov v debate z roku 1973 Charles W. Socarides založil Národnú asociáciu na výskum a terapiu homosexuality - Narth.

Do roku 1998 sa spojila so sociálne-konzervatívnymi skupinami a začali svoju agresívnu kampaň v podobe celostranových reklám v národných denníkoch. „Ľudia zdieľajúci istý svetonázor vytvorili vlastnú sieť expertov pre alternatívny pohľad," hovorí Dr. Jack Drescher, newyorský psychiater a editor publikácie "Výskum ex-gayov: Analýza Spitzerovej štúdie a jej vzťah k vede, náboženstvu, politike a kultúre".

Pre Spitzera bolo vhodné sa pýtať: Aký je vplyv terapie, ak je vôbec nejaký? Predchádzajúce štúdie boli zaujaté a neúplné. „Vtedy mi ľudia hovorili, Bob nezahrávaj sa so svojou kariérou, nerob to," hovorí Dr. Spitzer. „Ale ja som sa cítil nezraniteľný". Preto našiel 200 mužov a žien z centier, kde terapiu uskutočňovali vrátane floridského Exodus International a spomínaného Narth. S každým z nich urobil hĺbkový rozhovor po telefóne, pýtal sa ich na sexuálne chtíče, city a správanie predtým než podstúpili terapiu a po nej. Ich odpovede potom hodnotil podľa škály a porovnal čísla z dotazníka pred a po terapii. „Väčšina zúčastnených hovorila o zmene z prevažne alebo exkluzívne homosexuálnej orientácie na prevažne alebo výlučne heterosexuálnu orientáciu, a to v priebehu roka," napísal vo svojej štúdii. Pred vydaním ju v roku 2001 prezentoval na stretnutí psychiatrov a skupiny tzv. ex-gayov mali dôkaz. Predsa ide o Dr. Spitzera, muža, ktorý vyňal homosexualitu zo zoznamu chorôb, toho nikto neobviní zo zaujatosti.

Psychiatri štúdiu neprijali

Ale lídri gayov cítili zradu a mali nato svoje dôvody. Štúdia mala závažné problémy. Bola založená na výpovediach o tom, čo ľudia cítili roky dozadu. Boli medzi nimi advokáti hnutia ex-gayov, často politicky aktívni. A vlastne vôbec žiadnu terapiu netestoval, iba polovica účastníkov vôbec videla terapeuta a ostatní pracovali s pastorálnymi poradcami alebo išlo o biblické samoštúdium. Niektorí jeho kolegovia preto chceli štúdiu zastaviť ešte pred publikáciou a odhovárali ho od jej zverejnenia, hovorí Dr. Spitzer.

Keďže však do práce veľa investoval, obrátil sa na priateľa a bývalého spolupracovníka Dr. Kennetha J. Zuckera, psychológa z Centra pre závislosti a mentálne zdravie v Toronte - editora vplyvného žurnálu Archívy sexuálneho správania (Archives of Sexual Behavior). "Boba som poznal, aj kvalitu jeho práce, preto som súhlasil so zverejnením," spomínal v rozhovore minulý týždeň Dr. Zucker. Štúdia neprešla klasickým recenzentským procesom, kde nemenovaní experti podrobia text kritike ešte pred publikovaním. „No povedal som ju, že ju vytlačíme iba vtedy, ak k nej opublikujeme reakcie aj iných vedcov," dodáva. Komentáre boli až na malé výnimky nemilosrdné. Jeden vedec citoval aj norimberský etický kódex na spochybnenie štúdie ako nielen chybnej ale aj morálne zlej. „Obávame sa následkov tejto štúdie vrátane zintenzívnenia utrpenia, predsudkov a diskriminácie," znel záver skupiny 15 výskumníkov Newyorského psychiatrického inštitútu, kde bol Dr. Spitzer členom.

Dr. Spitzer nikde v štúdii netvrdil, že gay má v orientácii na výber, alebo že každý môže podstúpiť zmenu orientácie prostredníctvom terapie. No to nezabránilo sociálne konzervatívnym skupinám, aby vďaka nej propagovali práve tieto body, hovorí Wayne Besen, riaditeľ organizácie Pravda zvíťazí (Truth Wins) z mimovládky ktoré bojuje proti predsudkom voči gayom. Raz sa dokonca stalo, že istý fínsky politik v parlamente s touto štúdiou vystupoval proti registrovaným partnerstvám, tvrdí Dr. Drescher- „Je potrebné zdôrazniť, že štúdia bola zneužívaná na politické ciele s tým, že homosexualita sa dá liečiť. Bob vždy vystupoval proti tejto interpretácii," hovorí Dr. Drescher, ktorý je gay.

Ospravedlnenie

No Dr. Spitzer nedokázal ustrážiť ako sa jeho štúdia interpretuje a nedokázal adresovať jej najväčšiu vedeckú chybu: fakt, že sa ľudí iba pýtal na to, či sa zmenili, čo nie je dôkaz skutočnej zmeny. Ľudia klamú: sebe aj druhým. Stále menia svoje príbehy, často podľa nálady. Takmer na základe akejkoľvek metodiky štúdia nesplnila vedecké skúmanie štandardami, ktoré sám Dr. Spitzer roky presadzoval a presadil. „Keď som čítal tie reakcie, vedel som, že je to problém, veľký problém, na ktorý nemám odpoveď," povedal dr. Spitzer. „Ako zistíte, že sa niekto naozaj zmenil?".

Trvalo mu 11 rokov kým to priznal aj verejne. Najprv sa držal myšlienky, že štúdia bola exploratívna: chcel vedcov iba prinútiť, aby terapiu hneď nezmietli zo stola. Potom videl záchranu v pozícii, že sa vlastne nevenoval efektivite terapie, ale iba tomu, ako ľudia žijú zmenenú sexuálnu orientáciu. „Nebola to zaujímavá otázka, no dlho som si myslel, že nebudem musieť čeliť podstatnejšiemu problému: ako merať túto zmenu," dodáva.

Keď v roku 2003 odišiel do dôchodku, ostal stále aktívny na mnohých frontoch, no jeho štúdia reparatívnej terapie sa stala súčasťou kultúrnych vojen a to ho mrzelo. Symptómy Parkinsona sa uňho za posledný rok zhoršili, vyčerpávali ho fyzicky aj mentálne, už nedokázal bojovať s výčitkami svedomia. Jeden marcový deň ho navštívil Gabriel Arana, novinár z magazínu The American Prospect. Nebolo to hocijaké interview, Arana prešiel reparatívnou terapiou ako tínedžer a jeho terapeut ho regrutoval aj pre Spitzerovu štúdiu - Arana sa jej nakoniec nezúčastnil. „Pýtal som sa ho na kritikov a odpovedal mi: v zásade majú pravdu," hovorí Arana, ktorý pred mesiacom o svojich skúsenostiach napísal. Arana tvrdí, že reperatívna terapia iba oddialila jeho akceptáciu byť gayom a ústila do pokusov spáchať samovraždu. „No v čase, keď ma vybrali pre Spitzerovu štúdiu som bol úspešným príbehom tejto terapie. Vtedy by som povedal, že zaznamenávam progres".

To bola posledná kvapka. Keď kedysi táto štúdia mohla byť iba ako poznámkou pod čiarou, stala sa kapitolou. A potrebovala správny koniec - veľmi jasnú opravu. Priamo od autora, nie od novinára či kolegu. Návrh listu sa dostal na verejnosť a písalo sa o ňom. „Mám iba jedno profesné poľutovanie," hovorí dr. Spitzer na záver dlhého interview. „A nemyslím si, že by v histórii psychiatrie, teda aspoň ja som to nevidel, vedec napísal list, v ktorom povie: tie dáta tam boli, ale boli totálne prekrútené. Vedca, ktorý to prizná a čitateľom sa ospravedlní".

Pozrel sa do diaľky a späť, v očiach sa zračili emócie. „To je veľké, čo myslíte?".

Článok v originále nájdete tu

Braňo Ondrášik

Braňo Ondrášik

Bloger 
  • Počet článkov:  45
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Pracoval som ako novinár, vyučujem na vysokej škole a hlavne sa venujem najmä komunikácii v IT spoločnosti. Študoval som na Slovensku, v USA a Británii. Na tomto blogu píšem o tom, čo ma zaujme :-) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu