Prečo som už nebol na Gorila proteste a nepodporujem organizátorov

Autor: Braňo Ondrášik | 11.2.2012 o 12:11 | Karma článku: 13,67 | Prečítané:  12177x

Niektorí organizátori protestov vrhajú zlé svetlo na celú ulicu,  za niektorými menami a spíkrami na tribúne sa táto krajina nezjednotí a ani by sa podľa môjho skromného názoru nemala. Posledné tri týždne boli pre mňa zaujímavým zážitkom, ale aj pozorovaním . Naozaj som mal (a ešte trochu stále mám) pocit, že sa tu formuje niečo silné. Niečo čo má silu zmeniť túto krajinu a má silu zlomiť väz oligarchom, partokracii, zločinným politikom. V piatok organizátori zaznamenali najnižší počet účastníkov zo všetkých troch protestov (asi štvrtinový oproti dvojke).  To je jasným vyjadrením nedôvery verejnosti organizátorom. Ak má mať niečo znaky hnutia za zmenu, počet prívržencov musí rásť, a nie klesať. Ako sa teda dá za tri týždne zabrabrať revolúcia?

Byť na námestí s tisíckami ľudí volajúcich po zmene mi dodalo nádej a odvahu, že má zmysel bojovať. Rok 2012 cítim ako volanie generácie. Pnutie, ktoré sa valí touto planétou od minulého roka - od Arabskej jari cez Occupy Wall Street po Rumunsko, kde protestujúci pochovali vládu - vytvára výbornú zahranično-politickú situáciu na (r)evolučné hnutie. Situácia vo svete teda Slovákom v uliciach nahrávala, rovnako ako vnútorná politická nestabilita - s najdôležitejšou ingrediencou v podobe hnevu nad nekonečiacou vlnou korupčných megakáuz.

Prečo sa nemôžem za niektorými tribúnmi z januára/februára 2012 postaviť? Posledné týždne som mal to šťastie byť trochu viac v centre udalostí. Nielen sami aktívne prispievame do verejnej debaty našou platformou 2012 Nevolím Nikoho (nejde o nevolenie ako také, ide o požiadavku slobodných volieb a kým sa neuskutočnia, voliť má asi taký význam ako v ľudovodemokratickom Československu), ale aj organizujeme, vyrábame transparenty, online obsah na Facebooku a webe. Tento týždeň som bol prakticky v permanentnom kontakte s  rôznymi opinion lídrami a intelektuálmi s rozmanitým ideologickým backgroundom, ale aj organizátormi protestov v rôznych mestách na Slovensku. Som rád, že niektorí sú moji starí priatelia a nových na tejto ceste získavam.

Som inšpirovaný mladými ľuďmi, ktorí pretvárajú blbú náladu z apatickej mládeže dneška na urban myth. Hovorím o vysokoškolákoch, ktorí organizujú nielen protest Gorila, ale napríklad aj protest proti ACTA - ten som ešte viac zažil priamo pri organizácii. Mimochodom, čo vyrobili chalani zo Zastavme ACTA - títo noví bojovníci za slobodu slova - bolo niečo veľké a výnimočné. Ak Slovensko ACTA zastaví, bude to aj ich zásluha. Ďakujem im. Cenzúra v slobodnej spoločnosti nemá priestor.

Ale späť k protestom za očistu slovenskej politiky. Minulú nedeľu sme sa stretli so skupinkou organizátorov v Bratislave. Vlastne iba dvomi, ktorý akoby vytvorili val na akúkoľvek diskusiu zefektívniť protesty, komunikáciu, vytvoriť reálne požiadavky. Nie je predsa možné, aby sa pár požiadaviek draftovalo dva týždne a hlavne prečo by ich mala draftovať nejaká tajná skupinka zatvorená v bratislavskej kaviarni. Pohybujem sa v mimovládnom sektore a od viacerých odborníkov sa im ponúkala pomoc na prácu s médiami, komunikáciou s ľuďmi, na organizáciu dobrovoľníkov, odborníkov na psychológiu davu a prácu s ním a v neposlednom rade elimináciu extrémistov.

Rovnako nie je možné, aby protest nemal týždne na Facebooku ani oficiálnu stránku a oficiálny web permanentne zlyhával v rýchlosti a kvalite informovania. Výhovorky na nefunkčný Facebook event a rôzne paranoidné teórie, ktoré niektorí títo ľudia šíria, tomu nepomôžu. Ak by sa malo vytvoriť hnutie, nemalo by na jeho čele stáť niekoľko nevolených a netransparentných lídrov. Nemôžu čakať, že všetci pôjdu ako stádo za niekým, kto má pramalú legitimitu. Veď presne proti tomu bojujeme.

O koho teda pri organizátoroch ide? Zaujímavé, že organizátori operujú s akýmsi novým a neznámym Inštitútom pre ľudské práva, založeným v polovici decembra minulého roku, no obsah stránky je fakticky neviditeľný. Tento akože Inśtitút by mal sponzorovať debaty na RTVS a s verejnosťou, tak zneli aspoň požiadavky uzavretých "lídrov revolúcie". Nie veľmi transparentne pôsobí aj výpis z registra. Je príznačné, že organizátori nemajú lepší networking s relevantnými mimovládkami, ktoré bojovali so zlom na Slovensku už od čias mečiarizmu.

Kto teraz vedie "revolúciu" a ako organizátori operujú? Sú uzavretí a neprístupní (prinajmenšom, keď sme za nimi prišli s rôznymi občianskymi aktivistami), kádrujú spíkrov a  vlastne obmieňajú  istý set tribúnov (tento piatok okrem klasikov prišli našťastie aj iní), ich hviezdnou star je Róbert Mihály. Nemám proti nemu nič osobné a v diskusii by ako aktivista mal mať priestor, ale ak na tribúne nebudú stáť relevantní opinion lídri a akceptovateľné nadstranícke/apolitické osobnosti z najrôznejśích častí ideového spektra, tak nepomôže ani Facebook a to čo sa tak dobre začalo, sa aj rýchlo (s)končí.  V piatok sa to pohlo najmä vďaka Zuze  Wienk a Tomovi Nicholsonovi trochu vpred, len sa bojím, že to je príliš málo a príliš neskoro. Ak by z Gorila protestu malo byť hnutie, nemôže mať organizátorov spočítateľných na prstoch jednej ruky, malo by ich byť aspoň sto - zároveň by nemali byť členovia tohto tímu kádrovaní ako za socíku.

Organizátori tvrdia, že chápu, že ľudia tam nechodia kvôli nim. Mnohí veru nechodia a v piatok som už ani ja nešiel. A nešli tri štvrtiny ľudí spred týždňa. Som však presvedčený, že by masy na námestia chodiť mali - a to nielen kvôli sebe, svojim deťom a túžbe po zmene, ale aj kvôli lídrom, ktorí na tribúne vystupujú, a ktorí protesty organizujú. Nie napriek nim.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?